Sen na cintoríne

SEN NA CINTORÍNE (streda 8.2.2012)

Jeden známy, s ktorým komunikujem prostredníctvom ICQ mi povedal o tejto stránke. Vraj si tu mám zapísať svoje „snové zážitky“, zážitky z AC a podobne. A ja som mu na to odpovedal, že nejako necítim potrebu si to tu niekde zapisovať. No v ten deň som šiel spať a sníval sa mi sen, ale ja som mal pocit akoby bol až prehnane reálny (nie dejovo, ale akokeby som sa tam naozaj nachádzal) a taktiež som pociťoval potrebu si to tu zapísať a tak som tu. 

Po nepodarenom pokuse o AC som šiel spať a zaspal som behom pár minút. Potom som sa ocitol v mojom sne. Nachádzal som sa na cintoríne a bola noc. Bol to starý rozbitý cintorín, ktorý mal strede akýsi „kruhový objazd“, pri ktorom bol pochovaný môj známy (Neviem kto to bol, ale v sne som vedel že je to môj známy). V sne som vystupoval ja, nejaký môj kamarát (ktorého som tiež poznal iba v sne) a starý pán s dlhými šedivými vlasmi a dlhou bradou. Presne taký istý ako je vo filme Pán Prsteňov.

Sen sa začínal pri tom kruhovom objazde a ja som truchlil za svojim známim. Bola noc. Pri tomto akte ma sledoval môj priateľ a ten starec. Po cca hodinke (v tom sne) som sa nejako vyrovnal so smrťou blízkeho a prestal som truchliť a chcel som ísť domov. Potom sa akokeby celý sen pretočil naspäť a scenár sa opäť opakoval. V sne som mal pocit akokeby som tam bol už niekoľko hodín a stále to šlo dokola a dokola. Keď som chcel ísť domov už po x-tý krát tak som zakopol o urnu. (Bola to klasická plechová urna s popolom, ale nebola v hrobe, len tak pohodená na zemi.) Spadol som a celé ruky som mal od zeminy. Zobral som urnu do ruky a akokeby som začal niečo tušiť. Neviem ako to mám opísať a ani si to už presne nepamätám, ale po čase som zistil že je to môj brat, ktorý umrel ešte pred mojim narodením a rodičia mi ho zatajili. Po tomto sa mi neskutočne uľavilo a začal som sa mať omnoho lepšie. Taktiež som zistil, že ten starec bol môj anjel strážny, ktorí po mojom uvedomení celý cintorín premenil na krásnú lúku, plnú kvetín, deti na nej šantili, hrali sa s loptou a rodičia ich pri tom sledovli. Potom zmizol a ja som tam ostal už len so svojím priateľom. Bolo zaujímavé, že sa všetko stalo oveľa lepším keď som sa dozvedel pravdu. Keď som si všetko uvedomil. Všade naokolo mňa ľudia prekypovali šťastím, ale ja som mal stále kamennú tvár. (tvár bez mimiky)

Potom som sa prebudil a ráno som sa cítil ako znovu zrodený. Nemal som problem sa prebrať, osprchovať sa, vypiť kávu a ísť do školy. Všetko som stihol na pohodu a dokonca som stretol aj svojho spolužiaka v autobuse, ktorý prejavil záujem o AC. Snáď sa mu to podarí a taktiež aj mne, presvedčiť ho o pravde.